Príspevky

SEBALÁSKA?

Obraz
Každý z nás, je iný. Niekto má sebavedomia viac ako by bolo treba a niekto,úplne naopak. V našich životoch sa naozaj stretneme s mnohými ľuďmi. Najmä s takými, ktorí nás zrazia na úplné dno a ešte nás aj vysmejú a ponížia. Takýchto ľudí si pri tele bohužiaľ držíme najčastejšie.  Ale prečo je to tak? Prečo hneď,ako začneme spochybňovať samých seba vďaka niekomu, tak toho človeka, ktorý nám spôsobil pocit menejcennosti ,jednoducho z nášho života neodstrihneme? Dnes som na tú odpoveď prišla, konečne.  My ľudia sme neskutočne zvláštne a záhadné stvorenia. Ako náhle máme pri sebe niekoho, kto nás ponižuje, máme potrebu mu ukázať, že taký nie sme. A hlavne, ak je to osoba, ktorú milujeme.  Začneme bojovať proti sebe samým, snažíme sa prekonávať svoje vlastné limity, a to len preto, aby sme sa páčili niekomu inému. Ale toho bolo už dosť! Je čas uvedomiť si, že jediný človek, pre ktorého máš niečo robiť, ktorému máš ukazovať, že máš na oveľa viac, si TY SÁM. Nikto iný. Ani tvoji rodičia, starí

DÁVAM TI KONEČNE ZBOHOM!

Vec, ktorú som si nevedela nikdy predstaviť sa zrazu stala skutočnosťou.  Pred mesiacom by som pri tejto myšlienke asi vyplakala oceán a bola by som úplne na dne. Rozmýšľala by som kde som urobila chybu, keď už spolu s tebou    netrávim čas, keď si večer nenájdem od teba smsku a keď sa na mňa tým širokým úsmevom a veľkými očami neusmeješ. Avšak, dnes sedím na posteli a zamýšľam sa nad tým, kto si vlastne bol a prečo si tu bol. Bol si naozaj tým, ktorého som si predstavovala, či si bol presný opak? Prečo si hneď z mojho života neodišiel, keď si mi prvýkrát podrazil kolená a ja som sa k tebe ako krava vrátila a odpustila ti? Už vtedy malo moje vnútorne JA cítiť,že niečo nie je v poriadku a si len další ,,toxic boy”, ktorý sa hrá s citmi ostatných, pretože tebe samému bolo kedysi ublížené...  Cesta zmieriť sa s tým, že asi pre seba naozaj niesme stvorení a uvedomenie si, že koniec bude to najlepšie čo sa môže stať, bola veľmi náročná. Niekoľko preplakaných nocí,dní. Niekoľko

RAŇAJKY?! Tipy a rady ako nezačínať deň bez nich!

Obraz
RAŇAJKY=ZÁKLAD DŇA? O tom či sú pre vás raňajky štartom do nového dňa,rozhodujete vy sami.  Už dlhšie sa venujem téme či ľudia v mojom okolí raňajkujú alebo nie. Mnohí z nich sú však toho názoru,že nestíhajú / ich nepokladajú za dôležité.  Musím sa priznať,ale moja výhovorka bola donedávna taká istá,pokým som si neuvedomila, ako zle robím svojmu telu.  Na mojom instagramovom profile ste si mohli všimnúť anketu,v ktorej som sa vás pýtala,či zvyknete raňajkovať. Viacerí z vás odpovedali,že raňajkujú,no našli sa jedinci,ktorí sa TAKTIEŽ ako ja vyhovorili,že nemajú čas.  Chcela by som teda dnes poukázať nato,že rozbehnúť organizmus je naozaj dôležité a raňajkovaním, nielenže podporujete činnosť mozgu a celkového myslenia,ale aj to ako veľmi sa vám telo poďakuje,pokiaľ s tým začnete! POĎME NA TO!  (Poukazujem,že takouto formou som sa odhodlala a raňajkujem ja)  1.UROB SI PRIESTOR A ČAS! -Ako prvé je veľmi dôležité urobiť si na raňajkovanie ča

ŽENA.

Ženská hlava je niečo neuveriteľne záhadné, niekedy priam nelogické.  Každá žena túži po tom aby mala chlapa ako z časopisu. Veď to poznáš. Svaly skoro až na končekoch prstoch. A taktiež vtipný, milý, romantický, pekný jednoducho DOKONALÝ. V hlave máme vytvoreného svojho vlastného "časopisového" chlapca, podľa ktorého si hľadáme toho pravého. Neuvedomujeme si,že nato aby sme takéhoto chlapa mali musíme byť také isté aj my. Aj muži od nás očakávajú to isté čo my od nich. Po väčšine sa nám to ale nepáči, pretože najhoršia vec na svete je to,keď žene hovorí niekto do toho aká ma byť (samozrejme,že ony môžu,lebo sú to ženy).   Nielen ženy si vyberajú lásku svojho života, s ktorou si už predstavujú svadbu, dom, pätorčatá a podobne ale aj chlapi, ktorí sú niekedy viac náročnejší ako ty.  Väčšina z nás si povie,že: ,,Isto ma chce iba na jednu noc, veď každý chlap je taký!"No dievčatá mýlite sa. Aj chlapy majú city a niekedy o dosť silnejšie, než my. Čo ak p

M O O D?

Nie je to také ľahké sadnúť si len tak za počítač a hneď napísať podľa niektorých "primitívny" článok. Mnohokrát som mala rozpísaných veľa článkov,ale nepáčil sa mi ich obsah. Teda nepovedala by som,že nepáčil, ale bála som sa, že to nebude mať dostatok videní a dobrých ohlasov. No neskôr som si uvedomila,že to nie je správne. Veď načo je ten blog? Je to miesto,kde niekto vyjadruje svoje emócie,pocity a niekto iný zas opisuje čo robil celý deň alebo aké má plány do budúcna a formou blogu sa snaží sám seba motivovať. Čo znamená tento blog pre mňa? Niekto si to píše do svojho denníka a ja to píšem sem. Verejne,pretože si myslím,že mnohým z vás sa niečo také už stalo a v niektorých článkoch sa nájdete. Začiatky sú ťažké vždy. Samozrejme,že musíš niekde začať aby si docielil to, čo si si na začiatku dal ako cieľ. Pokiaľ splníš jeden cieľ určíš si ďalší,ďalší a ďalší... a takto to bude fungovať dovtedy pokým sa nedostaneš na úplný vrchol. Mnohí z nás raz určite vzdali to čo sme

People change. Memories don't.

Obraz
   Ľudia a okolnosti sa menia. Niektorí ľudia prichádzajú,niektorí odchádzajú ale tí praví tu sú stále.  Nejeden z nás mal už určite takú chvíľku,kedy sme sa sami seba pýtali ako je to možné, že ľudia, s ktorými sme boli nonstop sú pre nás teraz úplne neznámi. Prečo je to tak? Je to našou vinou alebo je to vinou toho druhého? Často sa stáva,že sa netreba ani pohádať ale záujem oboch ľudí o to aby sa stretávali upadne.  pexels.com Ľudia sa priatelia kvôli tomu,že si "sadnú", rozumejú si, majú si čo povedať,majú spoločné záujmy alebo majú rovnaký zmysel pre humor. Ale ako to je zvykom nič netrvá večne a aj tí najlepší kamaráti sa raz stanú neznámymi. Nezáleží na tom prečo. Dôvody sú všelijaké. Nemali na seba čas,nevenovali si dostatočnú pozornosť,pohádali sa alebo čokoľvek iné. Spomienky nám ostanú navždy. Dokonca aj tie spomienky,ktoré nie sú moc dobré. Budeme sa k nim vracať, keď budeme niekomu opisovať veci,ktoré sa nám stali alebo si budeme prezerať fotky. S

❤Thank you mum!❤

Obraz
 Už sa o mňa staráš od toho ako som bola maličký ,,plod" a spolu s ocinom ste čakali na správu či budem dievčatko alebo chlapček. Dlhých 9 mesiacov si ma nosila v brušku a už vtedy som vedela, že budeš skvelá mamina. Ako doba plynula zo mňa sa stávala veľká "slečna", ktorá vám v rodine robila vraj radosť. Sama viem, že si bola na mňa sama. Viem, že ťa to nebavilo a mala si toho občas dosť. Ale zvládla si to. A vieš prečo? Lebo si skvelá. Úlohu najlepšej mamy zvládaš dodnes. Učila si ma všetky základy ako chodiť,rozprávať,čítať,písať,počítať,videla si moje prvé pády a zažila si so mnou pocit zlomeného srdiečka kedy som to brala ako lásku na celý život. Bez teba by som nebola tam kde som teraz. Vždy si ma viedla za svojím snom. Môj sen sa pomaly ale isto začína plniť a to len vďaka tebe! pexels.com Vždy stojíš pri mne. Bez ohľadu nato či robím dobre či nie. Chceš mi dobre aj keď to vtedy nevnímam a si za najhoršiu ty. Ako sama hovoríš ja sama raz nato pr